Prírodná medicína, Zdravé recepty, Zdravie a životospráva

Mocný zázrak z prírody? Špenát!

Máte už od detstva odpor ku špenátu? Skúste ho prekonať, pretože prichádzate o zdravú pochúťku, ktorá rozhodne prospeje vášmu zdraviu. Ja osobne som tiež nikdy špenátu neholdoval skrz skúseností z detstva a školských jedálni, ale keď som sa pred časom dozvedel akú má zázračnú moc, dlhšie som už neváhal.

Odkiaľ špenát pochádza?

Špenát pochádza z oblasti Iránu a Afganistanu, kde bol zrejme vyšľachtený z divo rastúceho predka. Do Európy ho pravdepodobne priniesli Španieli a postupom času získal na veľkej obľube, vďaka svojej typickej chuti a vysokej výživnej hodnote. Zatiaľ čo na Blízkom východe a v Ázii sa táto plodina pestovala už od počiatku nášho letopočtu, do Európy si našiel špenát cestu až oveľa neskôr. Na poliach sa tu začal pestovať až v 14. storočí.

Ak máte možnosť, nieje náročné si ho svojpomocne vypestovať. Špenát potrebuje skôr zásaditú pôdu, častú zálievku a hnojenie. Ak sa radšej zásobíte dopredu, vystačíte so špenátom mrazeným. Kúpiť môžete ako pretlak, celé mrazené listy, či listy krájané. Čerstvý špenát nesmie mať uvädnuté alebo zažltnuté lístky, mal by mať tmavo zelenú farbu.

Dlhým skladovaním stráca rýchlo svoje zdraviu prospešné látky.

Čo špenát obsahuje?

Nie nadarmo práve po špenáte Pepkovi námorníkovi tak krásne rástli svaly. V špenáte je totiž obsiahnuté pomerne značné množstvo bielkovín, na rozdiel od tuku, ktorý je v ňom obsiahnutý minimálne. Tým ale zoznam zdraviu prospešných látok nekončí. Čo sa týka minerálnych látok, konzumáciou špenátu prijímame najmä draslík, vápnik a fosfor.

Najväčšia lož o špenáte….

… Traduje sa, že špenát je veľmi bohatý na železo, to však nie je pravda. Koncom 19. storočia totiž došlo omylom k posunutiu desatinnej čiarky a celé generácie tak verili, že špenát je nenahraditeľným zdrojom tohto kovu. Na omyl sa prišlo až koncom prvej polovice 20.storočia, ale tento mýtus je dodnes rozšírený medzi verejnosťou. Železa nie je v špenáte o nič viac, než v ktorejkoľvek inej zelenine. Bohatý je ale na betakarotén, vitamín A, C a niektoré zo skupiny vitamínov B.

Špenát

  • Má vysoký obsah karotenoidov, predovšetkým známeho betakaroténu, ktorý robí zo špenátu významného ochrancu nášho zdravia.
  • Betakarotén je vysoko funkčný antioxidant, chráni naše telo pred voľnými radikálmi a zbavuje ho ťažkých kovov, hrá významnú úlohu napr. V prevencii rakoviny a iných, tzv. Civilizačných chorôb. Betakarotén tiež prepožičiava našej koži »zdravú farbu«
  • Chráni nás pred negatívnymi účinkami slnečného žiarenia a zlepšuje opaľovanie kože, prispieva k zachovaniu mladého vzhľadu a pomáha v boji proti vráskam.
  • Vitamin A-retinol, je známy svojou nenahraditeľnosť pre zdravie ľudského zraku. Je tiež účinným ochrancom slizníc v tele, pomáha pri zachovaní ich obranyschopnosti voči vírusom, spôsobujúcim napr. Bronchitídu, nádchu, zápaly pľúc atď.
  • Z vitamínov skupiny B nájdeme v špenáte predovšetkým biotín (B8), vitamín dôležitý pre zdravé vlasy, nechty, kožu a správnu funkciu pohybového aparátu.
  • Ďalej niacín (B3), vitamín pre zdravý spánok, látkovú výmenu, silné srdce a cievny systém. Kyselina listová (B9 – acidum folicum) je tiež bohato obsiahnutá v špenáte. Tento vitamín je často odporúčaný ženám v tehotenstve pre zdravý vývoj plodu, ale aj pre samotnú plodnosť ženy. Je dôležitý tiež pre mentálne zdravie, krvotvorbu, zdravý sluch a ako prevencia srdcových chorôb.

Je škoda používať špenát výhradne vo forme pretlaku k mäsu a knedlíkom. Pokojne si z neho urobte šalát, alebo ním ozdobte obložené chleby. Zo špenátu môžete uvariť naozaj vynikajúcu polievku (nie tú, čo ste mávali v školskej jedálni.Najzdravšie a najefektívnejšie je príprava špenátových lístkov v pare, doba varu by mala byť čo najkratšia.

Tiez sa Vam moze pacit